Weronika

Svet Plačúci a doránaní svet, plný našich klamstiev. Vädnúce kvety a oklamaný ludia. Úbohé snívanie... Smetisko bezduchej nádeje, opakujúce sa dookola, nechcení, nepozvaní hostia... Zabudnuté skutky minulých rokov, trpká práca otrokov. Slová znejúce od znova, bolo nám toto naozaj treba?