Weronika

Dal si mi a zároveň vzal si mi. Prišiel si a hneď na to odišiel si. Pozrel si sa na mňa v zapätí, keď nebola som ďaleko od smrti. Nebola som ďaleko od pekla, v ktorom by som sa celý život piekla, za to, že som ťa podviedla, za to, že život som si až prirýchlo vzala. V posteli prázdnej, rozožratá, bielizeň od krvi postriekaná, niečo sa zo mňa plazí von, je to tá príčina – bolo to v tom. Moje telo bezduché zostáva aj naďalej bez duše. Praží sa v zápale tŕnistom a podlieha zlým úmyslom.