Weronika

Na konci so silami Na konci so silami, so skrčenými kolenami, ľutujem, že ťa milujem, že sa pre nezmyselnú lásku obetujem, že svoje činy neľutujem, aj keď už takto ďalej nevládzem. Vzdávam sa a k tvojim nohám padám, hľadám to, čo si mi navždy vzal. Hľadám tvoju lásku v dávno zabudnutej sieti pavučiny. Do rúk vyrezávam si želanie, jedno moje veľké prianie aby si sa svojej hrdosti vzdal a z krvavej mláky ma zodvihol a vymotal z priepasti tvojej duše. Nechápem síce súvis týchto viet, no nie len o význame je tento svet a ja verím, že ty to raz pochopíš a jedného dňa sa ku mne ty sám vrátiš.